Blog      

---

Sterilka ... 

     Dlho som sa rozhodovala či mám dať Aminku sterilizovať, ale keďže začala hárať každé štyri mesiace a aby toho nebolo málo pokaždé sme prechádzali aj faloškou, nakoniec sme sa s mojou veterinárkou zhodli že to bude najlepšie aj po zdravotnej stránke. Šteniatka som neplánovala takže toho mi ľúto nebolo. No a 20.12.2007 sme to konečne naplánovali. Zobrala som si dovolenku a na zotavenie mala Aminka celé sviatky aspoň tak som myslela že to bude že ju budem ofukovať až do Silvestra.
No a keď nastal deň D zobrala som Aminku do práce, všetci jej tam pre šťastie zavesili červené šnúrky, potom sme išli na dlhšie asi poslednú dlhšiu prechádzku. Potom som ju zobrala na veterinu. Kým do nej napichali všetky tie injekcie trochu som si aj poplakala a s veľkým strachom šla na asi hodinu a pól domov.
Konečne zazvonil telefón že je všetko v poriadku a Aminka sa preberá a môžem prísť. Keď som asi za desať minút dorazila a oslovila ju tak už zdvihla hlavu. Bola to strašná úľava. Zobrala som ju domov a uložila do postele. Dostala morfiovú injekciu ktorá by mala vydržať 48 hodín takže bolesti nemala. Lenže už cítila že niečo nieje v poriadku takže bola veľmi nekľudná a prvá noc bola ťažká. Ale pekne papala aj sa von šla po vlastných vycikať takže som vedela že zabojuje a bude dobre. A tak aj bolo, tretí deň už ani nevedela že bola operovaná, už chcela behať a naťahovala sa s Nerou o loptičku až som ju musela krotiť nech si neublíži. Vôbec nemala tendenciu si ranu lízať takže chvalabohu golier sme nepotrebovali.
Takže sme to prežili v zdravý, sviatky sme mali pokojné a šťastné a teraz ju len musím udržiavať v kondícii aby nepribrala a nezlenivela. Teraz už prešiel mesiac a zatiaľ vyzerá že je ešte viac nabitá energiou ako predtým. ;-))